Kategorie
Nejnovější diskuze
Kde se diskutuje
Kam jsem přispěl
Sledované diskuse
Síň slavy
Fórum > Volné diskuse

Jak je to u vás s pomocí rodičů?

Zobraz úvodní příspěvek
Profilova fotka
Ahojky,ráda bych znala Váš názor či zkušenost jakto funguje u Vás doma... Máme doma chvílemi dusno ohledně pomoci rodičů v naší domácnosti (s upravami,přestavbou apod) Moji rodiče když řekneme,tak nám přijedou pomoct,ale ta hlavní zodpovědnost a organizace jak to chceme je na nás. Což jepodle mě v pořádku. Přítele očekává,že tomá být že rodiče třeba řeknou "potřebovali byste udělat to a to" jdou nakoupí materiál a sami to udělají, v lepší případě se pozeptají jak to chceme.... a jeho rodiče to takto dělají, mě to není ani extra příjemný a už vubec si nemyslím,že je to standard. jak je to u vás?
Odpovědět
1 2
3
nie nadarmo sa hovori najhorsie obchody (alebo "obchody") sa robia v rodine. ygreen mas pravdu s tym vybavovanim. Ja mam otca kde skor ja jemu musim u nich pomoct lebo on je hold technicky menej zrucny. Ale zase mam dorby pocit z toho ze sa im mozem odplatit za to ze to so mnou vydrzali napriklad pocas puberty a podobne :-D
Odpovědět
My keď sme kupovali bzt tak sme obe strany požiadali o pomoc . Bývali sme vtedy u svokrovcov na výslovné želanie svokry. Oni sú na tom finančne dosť dobre, ale odmietli nám pomôcť. :-( Naši mali peniažkov málo ( v ten rok vystrojili svadbu mojej sestre a rok predtým mne), ale zadlžili svoj dom, aby sme dostali hypo a pomohli aj manuálne. Napriek tomu, že otec robí mimo SR a domov príde raz za mesiac. Svokor je elektrikár, prisľúbil, že nám elektrinu spraví zadarmo a keď k tomu prišlo, nemal čas a tak sme si elektrikára museli riadne zaplatiť. :-| Potrebovali sme pomôcť s presťahovaním nábytku, ale tiež nemal čas a môj otec prišiel zo zahraničia ráno o 3h. a od 7h. nám pomáhal sťahovať.Keď sme mali všetko hotové, tak to svokra brala ako nič mimoriadne, síce nekritizovala, ale ani nepochválila. Paradox je to, že oni prerábali celý dom na komplet pred našou svadbou a môj muž im pomáhal. Ale môj muž hovorí, že je rád, všetko sme si spravili vlastnými silami a neboli sme na nich odkázaní a nemusíme im byť za nič vďační. (Trochu smutné, že to povie vlastný syn o svojich rodičoch.) Od vtedy už k nim neletíme každý víkend na robotu alebo aj cez týždeň , tak ako to bolo kedysi. ...Tíško závidím všetkým, ktorí to majú o trošku ťahšie, ak im finančne rodičia vypomôžu... ...Na druhej strane mám kamarátku, ktorá 7 rokov žila s priateľom z bohatej rodiny, kde všetko financoval otec jej priateľa, ale aj materiál a dodávateľov si určoval on. Kamarátka nesmela nič povedať a jej priateľ ju vždy odbil tým, že veď to platí otec a má známosti a skúsenosti, že to bude dobré a že mu valstne musia byť vďační. Od okien, cez strechu, fasádu, dlažbu, obladačky až po kuchyňu - vo všetkom mal rozhodujúce slovo jeho otec. Keď chcela do niečoho finanče prispieť, tak to nedovolili. Jediné, čo mohla - nakúpila spotrebiče. Zvyšné jej peniaze poslúžili na stravu, cestovanie a ostatné výdavky . Po 7 rokoch vzťah stroskotal a priateľ sa jej chcel zbaviť smiešnou sumou 100. tis. Sk ]-( Prostredníctvom právnika od neho vysekala milion,ale z domu si nesmela vôbec nič zobrať. :-( ... Toto sú vlastne 2 situácie, keď o pomoc požiadate a ste odmietnutí a keď vám pomoc niekto nanúti, ale nemáte právo rozhodovať.
Odpovědět
Profilova fotka
@hanka_april hihi nemame to lahke,ale rodinu svojho manzela si nevyberas.... my zatial tiez byvame u svokrovcov a sami si vyziadali aby sme im 130e platili mesacne /pritom on robi v SBS a svokra sestru a ich prijem je vacsi ako nas/lebo ze oni by z toho nevyzili, co mna dost prekvapilo,lebo u nas take nikdy nic nebolo..ako pre spravnost pochopenia nic nemam proti tomu dat peniaze niekomu kto to potrebuje,ale svokor robil 15 rokov v nemecku kde zarabal na terajsie prepockty 2000e mesacne a na ucte ma skoro 2 melony a on ked kupoval novy kotolm za 2500 e prisiel za nami a povedal ze potrebuje prisiet polku lebo on nema..odtvedy je vo mne tolko jedu!!!a po svadbe ked sme sa rozhodovali kde budeme existovat hned nam navrhol ze byvat mozeme u nich ze miesta je dost ..a hned v zapeti dodal ze ked sa rozhodneme u nich, ze treba okna vymenit,fasadu spravit,strechu vymenit..a vtedy zablikala cervena a hned bolo rozhodnute ze vlastne a sami... ale ani tak pokoja neni..niekedy mi je az do placu jak chce vsetko nam organizovat a radit,ale roboty sa nechyti.. minule sme robili strop.bolo to naplanovane uz asi mesiac ze sa take nieco bude robit a on sa rozhodol ze ide na navstevu rodine do madarska rovno ten vikend ked sme potrebovali aby pomohol...samozrejme v pondelok sa ani poriadne nevyspal a uz bezal pozriet ako sme to spravili a som len videla ako si manzela volal a ukazoval a chodil a hodnotil ako je vsetko zle a preco sme to takto robili a nie tak......fakt som si vtedy aj poplakala..ja s manzelom aj s nasimi,bratom,sestrou, jej frajerom ruky vytahane az po zem co sme 3 dni makali a boli stastni ze vsetko stihli a bolo vidiet kus roboty za nami a on pride na hotove cely odpocinuty a len s prepacinim drzkuje. uz sa na neho nemozem ani iuprimne usmiat co sa mi tak protivi... tak len tisko zavidime obaja ludom co si sami stavaju a nikto im stale nemudruje ako nam .. vsak stale si v duchu opakujem ze len pol roka a zabuchnem si vlastne dvere jemu pred nosom..juchuuuuuu ]-( ]-( ]-(
Odpovědět
Profilova fotka
@andy03 no na kritizovanie sa vzdy najde nejaky "chrobak Truhlik" :-D drz sa! ;-)
Odpovědět
Profilova fotka
Tak třeba u nás je paradoxně největším kritikem moje mamina, která se nepodílí finančně a ani nijak "fyzicky"....celkově mám i pocit, že jí to tak nějak nezajímá a hlavně se jí asi vůbec nic nelíbí :-D Jinak my si udělali návrh toho druhého patra sami, tchán je architekt a moc si to pochvaloval, okna máme u nás vevnitř jinak barevná než jsou dole u nich (žádný problém pro firmy dneska) a zvenčí jsme se na těch věcech, o kterých by se dalo debatovat společně nebo klidně i na téma "já to platím a vy držte zobáky", tak tam jsme se krásně shodli všichni (barva oken, fasády a střechy). Moji tchánovci jsou asi celý ze zlata a ještě okolo :-N :-D
Odpovědět
Profilova fotka
u nas skusala kritizovat jedna priatelova teta.,ale je to taka teta, ktora ohovara vsetko a vsetkych, a protom si tykame, je od nas len o 10r starsia.... ked sme napr. navrhovali kuchynu( ona si mysli, ze ako sa rozumie bytovemu dizajnu a pritom je out) , tak ked videla prvotny navrh este z decodomu,lebo bol polozeny na stole v dome,ked tam nahodou dosla, tak hned kritizovala, ze ako a preco bateriu pod oknom a preco pod umyvadlom suflik, ze ved to nevyuzijeme a to sa predsa neda.. asi este nepocula o tych vysuvoch do U, co sa davaju pod umyvadlo :-D a o sklapacich bateriach, ale dost na tom, ze to nebola ani zdaleka konecna verzia a ja som si inak kuchynu predstavovala, hlavne to umyvadlo pod oknom nemalo byt, lebo som chcela zvacsit suvislu prac. plochu, tak slo doprava, ale naco jej to budem vesat na nos, nie? ved ona je najmudrejsia..a najviac sme sa zasmiali, ked mi priatel hovoril< ( ja som tam nebola), ,ze mi odkazuje, ze v IKEA maju pekne kuchyne a ze tam je " dokonca" program, na kt. sa daju navrhnut.... kto to videl, vie, ze aka je to kvalita :-p oproti ALNO.de :-) :-) , v kt. som ja uz v tom case davno mala navrhnutu kuchynu :-D :-D :-D takze asi tolko k mudrym reciam.. na druhej strane, jej muz nam velmi pomohol, vlastne on je priatelov ujo, ona je len jeho zena, tak to berieme tak , ze nech si povie, nech si mysli, ze je naj :-D :-D :-D ale jednym uchom dnu- druhym von... a naposledy ma dojala... oni maju na dome od cesty taky zivy plot.ale nie z kruspanu,ale nieco take, co ma take cierne plody a ked opadavaju, maju z toho vsetko spinave ako im tam ludia sliapu po chodniku pred domom... no a minule mi priatel oznamil, ze vraj mu ukazovala, ako nam uz pestuje priesady z toho,ze aby sme mali na dom... tak sme sa len zasmiali, ze nech si to necha a ked nam to aj da, tak to poletííííííííííííí... vsade rozprava , aky sme neschopni, a pritom ona bez muza by bola nic a DAnko si chudak sam vsetko musi zarobit, urobit, nema otca.....ako som uz pisala.... takze ono to je asi vsade niekto, ked nie rodic,tak iní pribuzní..... na priblizenie davam tu verziu co videla a to co je tam dnes...
Odpovědět
Profilova fotka
dnes
Odpovědět
Neda mi sa nevyjadrit, kedze na podobnu problematiku uz pozeram trochu s odstupom. Ja som dnes momentalne niekde medzi. Davno,davno sme sami samostatni. Zaciatky boli samozrejme tazke, rodicia z oboch stran poskytli startovaciu financnu injekciu, aj ked tie davne casy moc neumoznovali. No a potom bol uz zivot na nas, nasom snazeni . Samozrejme ze rodicia sa vyjadrovali k tomu alebo onomu, boli ludia a ti sa obvykle vyjadruju. Vypoculi sme, avsak sami sme rozhodovali o svojom zivote a im naozaj casom doslo ze sme naozaj schopni byt nezavisli. Naucili sme sa sami stat na vlastnych nohach a snazit sa dosahovat svoje ciele vlastnym usilim. Casom sa samozrejme zilo lahsie a skor sme podporovali rodicov my, nielen financne. Zili v dobe, ktora im moc radosti a moznosti nedala. Zial uz nam niektori rodicia odisli. Mame syna, dali sme mu nekonecnu lasku, vsemozne ho podporovali vo vzdelani, sebavedomi, samostatnosti...a tiez sme mu poskytli startovaciu financnu injekciu, ako nasi rodicia nam . To ako ju vyuzil uz naozaj bolo na nom. Dnes zije samostatnym zivotom a my sme sa naucili respektovat jeho nazory, rozhodnutia, volby, konania....A som si ista, ked cas pokroci a my sami prestaneme byt samostatni, neobrati sa nam chrbtom . A mozno sa blizi cas ze aj ja sa dostanem do role svokry, uvedomujem si , ze bude naozaj nesmierne narocne konat tak, aby sme neboli vnimani ze sa vtierame, kririzujeme, manipulujeme. Dufam ze sa to podari. Tak mozno si treba uvedomit ze rodicia su naozaj len ludia a co robia robia naozaj len z lasky k svojim detom, podla vlastneho presvedcenia a vlastnymi sposobmi. Avsak vy konajte podla vlastneho rozhodnutia, uvazenia , schopnosti a moznosti. Rodicia si casom zvyknu ze nie ste tie male zavisle deticky . A casom zostarnu a mozno sa stanu zavislymi oni. A taktiez casom sa do role rodicov dospelych deti dostanete aj vy. Tiez som nedokazala zvladnut mnohe komentare a podobne zo strany rodicov, no ked zacali odchadzat a ti co ostali su stari, chori, trpia, vlastne som si uvedomila ze som ich vsetkych vzdy strasne lubila a dnes je mi luto, ze som si mnohokrat nevazila toho ze su tu s nami a hnevala sa na nich.
Odpovědět
Profilova fotka
@s_mart pekne si to napisala:)
Odpovědět
Profilova fotka
s-mart - krásne si to napísala a je to ozaj tak....................
Odpovědět
s-mart úplne s tebou súhlasím. presne takto sa snažím myslieť aj ja. my eštelen síce začíname, no uvedomujem si, že aj keď rodičia kritizujú, alebo sa starajú do niektorých vecí viac ako by mali nemyslia to zle. oni to vidia zo svojho pohľadu. aj tak je konečné rozhodnutie vždy len na nás ;-) niektorí známi už rodičov nemajú, čo by za to dali keby sa im niekto staral do života...
Odpovědět
u nás to bolo tak, že priateľovi rodičia nám darovali pozemok - ich záhradu za domom, takže sa stavalo v podstate u nich. Podotákam, že sme stavali len za naše peniaze, ani jedny ani druhí rodičia nám nič nedali. Pomoc rodičov bola nasledovná: jeho otec moc pomohol fyzicky - všetko robili s priateľom sami, okrem veľkých robôt, na ktoré nám vybavil známych, samozrejme za lacno. Robí v stavebníctve, takže známosti má. Svokra chcela pomáhať pri strave - keď že sme stavali svojpomocne a robotníkom bolo treba dať jesť. Tam som však zasiahla, že to si poriešim sama - nákupy, varenie a pod. som si robila sama, ale v jej kuchyni. Môj otec počas nášho stavania po dlhej chorobe zomrel (čiže našu stavbu ani nevidel) a moja mamina zo začiatku bola veľmi iniciatívna, ale dopadlo to tak, že zakaždým bola jej prítomnosť zbytočná - však načo chodí, načo pomáha, šak so všetkým mi môže pomôcť jeho mama. (potom dostala mozgovú príhodu a vyše roka sa pomaly z toho zbierala...takže tam už ani pri najlepšej vôli nemohla pomôcť) Akákoľvek pomoc z mojej rodiny - moji dvaja bratia, ujovia bola veľmi zriedkavá, však načo keď to môžu urobiť sami. Veľmi som sa snažila všetko čo sa dalo urobiť sama vybavovačky-papierovačky, na stavbe som bola denno-denne keď sa tam robilo, obskakovala som robotníkov, varila, vláčila nákupy, popritom pomáhala pri všetkej robote - pridržala, podávala, prinášala, natierala, zametala, umývala....jednoducho som sa snažila ako kôň, veď sme stavali náš dom. A teraz je tu to, čoho som sa vopred bála - už na kolaudačnej oslave sme nič iné nepočúvali od jeho rodičov, že nebyť ich dvoch, tak v živote nemáme ten dom a taký pekný dom (interiér sme si riešili sami podľa seba), ako strašne nám pomohli a ich syn môže byť rád, že má takých rodičov, čo mu pomohli, lebo iní nemajú takých rodičov, iní nemajú záujem pomáhať, koľko peňazí nám ušetrili, bez nich by sme nič nedokázali a len teraz sa ukáže aký vieme byť vďační....Moja rodina tú oslavu pretrpela a všetci z nej odchádzali znechutení, niektorí so slzami v očiach (moja mamina). Pri každej návšteve svokor hrdo chodí a ukazuje čo SME urobili (píšem to tak ako to hovorí on - že do toho sme patrí samozrejme aj on) čo SME vymysleli inak, čo SME vylepšili, aké SME vybrali farby, obklady, ako SME navrhli kuchyňu.... že on by už ten dom nemenil, že on je spokojný a hrdý....bla bla bla Všetko chápem, že nám strašne moc pomohli a som im za to vďačná. Ale pomoc, ktorú vám niekto stále dookola oplieskáva o hlavu nieje pre mňa pomocu. majú pravdu, ale myslím, že to preháňajú a dávno prehnali s tými rečami, pretože si neuvedomujú, že tým urážajú mňa a moju rodinu, ktorá nemohla ani pomôcť keď chcela. Bolí to, najmä preto, že som celý ten čas lietala ako blázon okolo stavby a tak či tam som z toho vyšla ako keby som tam ani nebola. Keby som sa prišla na fjront len nasťahovať, myslím že by to bolo za jedno. Toť moja skúsenosť s pomocou rodičov.
Odpovědět
Článek se načítá
jannulka, my sme mali v začiatkoch garsonku. kupovala som ju za moje peniaze, prispeli mi moji rodiča a zrekonštruovala a zariadila som ju za moje peniažky. vtedy sme ešte neboli zobratí a manžel ani jeho rodina mi nijak nepomohla (ani finančne, ani manualne, asi sa báli investovať do spoločného, keďže sme neboli svoji. chápem to) pomáhali mi opäť iba moji rodičia (položiť podlahu, dlažbu, zmontovať kuchyňu.....). keď sme byt predávali, od svokrinej známej som sa dopočula aký je môj manžel šikovný a že sme mali náš spoločný bytík krásne zrekonštruovaný.... čo na to povedať... manžela mám rada a svokre to nikdy nepoviem. nemyslela to zle... čo už. :-N
Odpovědět
Profilova fotka
@jannulka Upřímně se této "odezvy" taky bojím. Jsem tchánovcům neskonale vděčná, pomůžu kde můžu (jak říkáš - zařídím, vyřídím, přinesu, podržím)...mám je opravdu moc moc ráda, beru je opravdu pomalu jako vlastní rodiče, ale nepotřebuju, aby mi to pleskali až do konce života před všema známýma i neznámýma. Zatím za těch pět let nepřišlo půl slova, tak snad se to nezmění, ale nespoléhám se na to.
Odpovědět
ďakujem, snažím sa si to nepripúšťať ale vždy ma pichne pri srdci, keď to musím počúvať. Beriem to, že sú už takí - neustále rozprávajú dookola ako sa oni v živote nadreli, čím oni prešli, teraz ako nám pomohli a mne je to cudzie. U nás sa nikto nevyťahoval, ani nesťažoval, aby druhým dokázal svoju dokonalosť. Jednoducho mne mamina pomôže, ja som jej vďačná a ideme ďalej - bez rečí... A to je možno chyba, že sa nevieme chvastať a preto sme v očiach druhých menejcenní.
Odpovědět
1 2
3
Pro přidání příspěvku se musíte přihlásit.
Přesunutím fotek můžete změnit jejich pořadí
Nenašli jste co jste hledali?